Svetlušky 2026: kde som ich našiel a ako som ich fotil
Ladislav Petruš · 2026
Už dlhšie sa snažím nájsť rozumne fotiteľnú populáciu svetlušiek v okolí Bratislavy. Minulé roky som vždy videl iba zopár lietajúcich jedincov, čo zodpovedalo hypotéze ich postupného ústupu až vymierania. Vyzerá to ale tak, že som len nebol v správnom čase na správnom mieste a veľké populácie sa stále dajú relatívne ľahko nájsť. Len treba vedieť, kde a kedy svetlušky hľadať.
Tento rok sa mi podarilo nájsť a rozumne vyfotiť tri populácie - prvú veľmi početnú populáciu v lužných lesoch medzi Rusovcami a Čunovom, druhú, ešte početnejšiu, v Malých Karpatoch nad Smolenicami. A tretiu, tiež veľmi početnú, v Malých Karpatoch nad Bratislavou - v oblasti Vydrice, kde nie je nočné osvetlenie. Navyše, nešlo o lokalizované výskyty, ale do určitej miery svietil celý les vo všetkých prípadoch.
V prvej lokalite som hľadal už dlhšie, ale vždy až po 24. júni - a to bola zrejme chyba. Tento rok som totiž zistil, že výskyt v tejto lokalite začína už okolo 4. júna, vrchol má zrejme okolo 13. júna a po 24. júni už bolo na celej trase iba zopár lietajúcich jedincov. Každý večer svietili medzi 21:25 a orientačne 22:00, slabší výskyt pokračoval do 22:30.
Druhú, výrazne početnejšiu populáciu som našiel náhodou - bol som pár dní v Smoleniciach. Z internetu som sa dozvedel, že výskyt svetlušiek v Malých Karpatoch nezodpovedá ich menu (sviatok sv. Jána, 24. júna), je skôr oneskorený. Zastihol som ich zrejme v maxime, 28. a 29. júna; 30. júna som bol fotiť ešte raz a pocitovo ich bolo menej než v predchádzajúcich dňoch. Tu svietili medzi 21:20 a orientačne 22:15, slabší výskyt pokračoval tiež do 22:30.
Tretiu, tiež veľmi početnú populáciu som našiel na základe informácií z internetu. Fotiť som bol 2. júla; aj tu svetlušky začali svietiť štandardne o 21:20 a výskyt pokračoval aspoň do 22:15. Pravdepodobne aj tu boli svetlušky v čase mojej návštevy v maxime - vo viditeľnom okolí miesta, kde som fotil, svietili naraz desiatky lietajúcich exemplárov.
Konkrétne lokality zámerne neuvádzam - nechcem ich hľadanie príliš uľahčiť a spraviť tak tieto miesta príliš populárnymi. Mám pocit, že by to malo negatívny vplyv na výskyt svetlušiek v budúcnosti.
V tomto článku som sa snažil dať dokopy to podstatné: ako svetlušky nájsť, ako ich odfotografovať a na čo si dať pozor pri nočnej túre lesom. Pri vybraných fotkách je aj rozklikávací panel so štatistikou, z akých nastavení sa výsledný obraz poskladal.
Galéria
Každú fotku si môžete kliknutím zväčšiť - otvorí sa na celú obrazovku a podľa rozlíšenia vašej obrazovky sa načíta vhodná verzia (na Full HD a menej menšia, na väčších displejoch plné rozlíšenie), pričom na plné rozlíšenie sa dá kedykoľvek prepnúť tlačidlom.
Čunovo - lužný les pri Dunaji
Teplý a relatívne vlhký lužný les medzi Rusovcami a Čunovom, s nízkym svetelným znečistením. Svetlušky tu svietia najmä nízko vo vegetácii a medzi kmeňmi - svetlo sa drží pri zemi.
⤢ Kliknutím zväčšíte
Prvé mušky v poraste pri Čunove - krátka séria hneď po zotmení.
⤢ Kliknutím zväčšíte
Hlavná scéna z 13. júna - takmer polhodinová séria zložená do jedného obrazu svetelných stôp.Ako vznikol záber vyššie - štatistika
Clona
f/4 (pevná)
Počet záberov
107
Časové rozpätie
21:36–22:04 (27,6 min)
Celková nazbieraná expozícia
22 min 55 s
ISO (počet záberov)
800: 77 · 1000: 11 · 1250: 6 · 5000: 13
Expozície (počet záberov)
10 s: 77 · 15 s: 11 · 20 s: 13 · 30 s: 6
⤢ Kliknutím zväčšíte
Hustý roj nad otvorenejším lesom - dlhá séria s meniacim sa nastavením podľa ubúdajúceho svetla.Ako vznikol záber vyššie - štatistika
Statické zábery vyššie sú súčtom celej série - všetky svetelné stopy naraz. Tie isté snímky sa však dajú aj rozhýbať: každá stopa sa nakrátko rozsvieti vo chvíli, keď reálne vznikla, a potom zase pohasne. Nič sa nenazbierava - scénou plynie pohyblivé okno „nedávnych“ svetlušiek, ktoré sa dokola opakuje a je bližšie tomu, ako to v lese naozaj vyzeralo. Kliknutím na náhľad si krátku slučku prehráte.
Hustý roj nad otvorenejším lesom - dlhá séria s meniacim sa nastavením podľa ubúdajúceho svetla.
Hlavná scéna z 13. júna - takmer polhodinová séria zložená do jedného obrazu svetelných stôp.
Otvorené priestranstvo - jednotné dlhé expozície kreslia pokojné stopy.
Iný pohľad na čistinu - najbohatší smolenický obraz sezóny.
Potok Vydrica - najbohatší večer, svetlušky nízko nad vodou a brehmi.
Kde a kedy hľadať svetlušky
Zopár pozorovaní a teórie k ich výskytu:
Svetlušky sa vyskytujú v blízkosti vodných plôch - pokojne aj občasných. Dôležité je, aby bolo miesto chladnejšie a vlhkejšie než okolie.
Majú rady tmu. Nehľadajte ich pri pouličnom osvetlení ani na neprirodzene osvetlených miestach. Z toho vyplýva aj etiketa pozorovania - minimalizujte použitie čeloviek, bleskov a umelého osvetlenia; ak už svietiť treba, tak len červeným svetlom a v čo najmenšej miere.
Majú rady porasty, do ktorých nezasahuje človek - miesta s nízkymi kríkmi, kde cez zimu ostáva na zemi lístie a prirodzene sa rozkladá. Larvy sa živia slimákmi, ktorým sa v takom prostredí darí.
Majú rady teplé noci (20+ °C), ale prekvapivo im neprekáža lietať ani pri 14 °C - len vydržia danú noc svietiť kratšie.
Podľa môjho pozorovania sa začínajú objavovať približne 30 minút po západe slnka a maximum výskytu trvá následne orientačne 45 minút.
Začínajú svietiť v kríkoch a v tmavších častiach lesa a s pribúdajúcou tmou vylietavajú aj do presvetlenejších častí.
Na lúkach pri lesoch sa vyskytujú tiež, ale zatiaľ som ich tam nevidel v množstve, ktoré by sa dalo dobre fotiť.
Ako fotografovať svetlušky
Mojim cieľom bolo zachytiť svetelné dráhy svetlušiek, preto som tomu prispôsobil celú stratégiu fotenia. Žiadna z fotiek na tejto stránke nie je jedna expozícia - každá vznikla poskladaním série desiatok až stoviek snímok. Odporúčam:
Manuálny objektív s hyperfokálnou stupnicou. Všetky dobré zábery som odfotil manuálnym objektívom TTArtisan APS-C 7.5 mm F2 Fisheye. Jeho výhodou je, že na ostriacom krúžku má vyznačené hyperfokálne rozsahy pre jednotlivé clony.
Clona f/4. Pri nej som mal podľa hyperfokálnej stupnice zaostrené od 0.3 m do nekonečna, takže ostrenie som už počas večera nemusel riešiť.
Telo Nikon Z fc. Kľúčové je vedieť spustiť dlhú sériu snímok za sebou - interným intervalometrom, diaľkovou spúšťou alebo aspoň sériovým snímaním.
Skúšal som aj Nikkor 50 mm f/1.4, ale nemá dobre vyznačené hyperfokálne rozsahy a indikátor zaostrenia je veľmi zle čitateľný. V budúcej sezóne chcem vyskúšať manuálne TTArtisan 25 mm a 50 mm objektívy - široký záber je super, ale dráhy svetlušiek sa so vzdialenosťou rýchlo strácajú; pri väčšej ohniskovej vzdialenosti sa dajú dosiahnuť iné zaujímavé efekty.
ISO od 800 vyššie. Začínal som na ISO 800 a priebežne som ho dvíhal až po 6400. Svetlušky zrejme dokážu regulovať intenzitu svetla a s pribúdajúcou tmou svietia slabšie. Vyššie ISO pridá šum, ktorý sa pri skladaní dá čiastočne potlačiť.
Dĺžka expozície. Volil som ju tak, aby pozadie a vegetácia boli na hranici viditeľnosti a scéna pôsobila ako večerný les - v praxi od ~0.5s za súmraku po 20–30s v úplnej tme. Kratšie časy dávajú bodkované, „iskrivé“ stopy, dlhšie súvislé čiary.
Kompozíciu vyberte skôr a na stanovisku vydržte aspoň 5 minút. Výskyt svetlušiek je dosť „štatistický“ - často krásne lietajú, kým hľadám kompozíciu, po spustení série zmiznú a o pár minút sa vrátia. Treba však počítať aj s ich presunom do svetlejších častí lesa, ako pribúda tma.
Statív je podmienka. Všetky zverejnené fotky vznikli ako kombinácia série snímok, takže zábery sa musia dať poskladať na seba pixel na pixel. Pri kompozícii sa oplatí myslieť aj na letové hladiny: svetlušky začínajú lietať nízko nad porastom, s pribúdajúcou tmou sa odvážia vyššie a rady kopírujú aj steny (okraje) porastu.
Skladám priamo z JPEG-ov z fotoaparátu - pri stovkách snímok je to praktické a výsledok je výborný.
Nočná túra lesom: na čo si dať pozor
Fotenie svetlušiek znamená byť po tme sám v lese. Netreba to podceňovať:
Dezorientácia / terén - V tme sa aj známy les zmení a ľahko stratíte smer, hlavne mimo chodníka. Neodporúčam ísť do terénu, ktorý dobre nepoznáte. Korene, jamy, spadnuté konáre, potoky, prudké svahy - v noci ich jednoducho nevidno.
Zver - V našich lesoch reálne stretnete diviaka (najmä samicu s mladými), líšku či jeleňa. Väčšinou ujdú, ale prekvapenie zblízka nie je príjemné. Preto odporúčam neísť potichu, najlepší je kontinuálny rozhovor. Takto sa zver dozvie dostatočne dopredu, že prichádzate a odíde skôr ako vznikne problém.
Vybitý telefón alebo baterky. Bez svetla a bez mapy je to v neznámom teréne problém. Pred výletom treba všetko nabiť a mať viacero rôznych zdrojov svetla, resp. navigácie, ak je potrebná.
Nočná túra lesom: čo sa mi osvedčilo
Čelovka + záložná baterka + powerbanka. Radšej dve svetlá než jedno.
Používajte červené svetlo. Zachová vám nočné videnie a nevyplaší svetlušky.
Offline mapa a GPS. Uložte si polohu auta a trasu si naplánujte dopredu.
Trasu si prejdite cez deň. Poznať terén za svetla je na nezaplatenie.
Ochrana proti kliešťom: dlhé nohavice do ponožiek, repelent a po návrate dôkladná kontrola.
Vrstvite oblečenie a zoberte si nepremokavú vrstvu - v noci sa môže ochladiť viac, než čakáte.
Pevná obuv s dobrým vzorom podrážky.
Správajte sa ohľaduplne: svetlušky nechytajte, zbytočne nesvieťte bielym svetlom, nerobte hluk. V prírode sme hostia.
Ako vzniká výsledný obraz: stručný postup spracovania
Ako som spomínal, každý záber je poskladaný z celej série snímok. Postup, ktorý som si tento rok vyladil, vyzerá zhruba takto:
Séria snímok zo statívu. Desiatky až stovky záberov tej istej scény za sebou.
Skladanie metódou „lighten“ (maximum). Z každého pixela sa vezme najsvetlejšia hodnota naprieč sériou - každý záblesk sa tak „nazbiera“ do súvislej svetelnej stopy.
Odstránenie horúcich pixelov. Ešte pred skladaním, snímka po snímke - inak by sa šumové body napálili do výsledku ako stále svietiace bodky.
Podkladová vrstva metódou „minimum“. Opačné skladanie (minimum z každého pixela) dá čistú, tmavú scénu bez svetlušiek - pozadie krajiny.
Zvýraznenie stôp. Cez masku, ktorá vyberie len to, čo je prechodné (mení sa medzi snímkami) a zároveň žltozelené (farba svetlušiek), stopy jemne zosilním a rozžiarim - bez toho, aby som dvíhal oblohu či lístie.
Jemné zosvetlenie tmy (gamma). Nočnú scénu radšej „potiahnem“ gammou než jasom - vyzerá to prirodzenejšie a nevytiahne to toľko šumu.
Export. Prevod do sRGB, vodoznak, verzia 2048 px pre web a plné rozlíšenie na zväčšenie.
Záver
Svetlušky sa vyskytujú u nás len pár týždňov v roku. Preto treba byť vonku práve vtedy, keď je ich najviac. Dúfam, že vám tieto poznámky pomôžu nájsť si vlastné miesto a odfotiť si vlastné svetelné stopy - a hlavne si ten tichý letný les užiť. Buďte opatrní, správajte sa ohľaduplne a nechajte svetlušky svietiť aj pre ostatných.